Holokaust (vraždenie nevinných) :)

Vytvorené: 09. 10. 2020 Tlačiť

Pri svojom hľadaní tzv. panskej rasy nariadil Adolf Hitler systematickú likvidáciu židovského obyvateľstva, najskôr v Nemecku a potom v celej Európe. Zavraždenie šiestich miliónov židov dostalo názov holokaust.

Inak

Pojem „holokaust“ sa používa v súvislosti s pokusom nemeckého vodcu Adolfa Hitlera zlikvidovať európskych židov v rokoch 1939÷1945. V januári 1933 prevzala Hitlerova národnosocialistická strana (nacisti) v Nemecku moc s cieľom vytvoriť „rasovo čistý“ národ, ktorý tvorila tzv. „panská rasa“. Každý kto nevyhovoval Hitlerovým predstavám, mal byť zlikvidovaný: invalidi, homosexuáli a „iné rasy“ – černosi, Rómovia, a najmä židia. Na väzenie politických odporcov a „protispoločenských živlov“ boli vybudované koncentračné tábory, ktoré veľmi kruto spravovali elitné nacistické jednotky SS (Schutzstaffel). Židovské obchody boli bojkotované a židia museli opustiť miesta štátnych zamestnancov.

Zbavení občianskych práv

Roku 1935 zbavili norimberské „rasové zákony“ židov občianskych práv a zakázali im uzatvárať manželstvá s árijcami. Roku 1938 počas tzv. Krištáľovej noci bolo zabitých takmer sto životov, 20 000 ich bolo poslaných do koncentračných táborov a bolo zničených 7000 obchodov.

Po dobití Poľska na jeseň 1939 získali Nemci moc nad 1,5 miliónom poľských židov, v nasledujúcom roku obsadili väčšinu západnej Európy. Poľských židov izolovali v getách. V rokoch 1940÷1942 si hlad a choroby vyžiadali v ich radoch 300 000 životov.

Keď nemecké vojská na jar 1941 vtrhli do Sovietskeho zväzu, operovali za postupujúcimi jednotkami vražedné komandá, ktoré pozabíjali približne milión ruských židov. V júli 1941 Hitler schválil „konečné riešenie“ „židovskej otázky“. V Poľsku boli vybudované a začali sa používať koncentračné tábory smrti vybavené plynovými komorami, napríklad tábor v Osvienčime. Keď v decembri 1942 prenikli dôkazy o genocíde na Západ, štáty, ktoré bojovali proti Nemecku, odsúdili vojnové zločiny, ale neboli schopné zabrániť vraždeniu. Tí židia, ktorí mohli ujsť, tak urobili, tí, ktorým sa to nepodarilo, tajili svoju totožnosť, alebo sa ukrývali. Vojenský odpor bol prakticky nemožný. Napriek tomu v apríli 1943 niekoľko stoviek mladých židov vo varšavskom gete povstalo proti Nemcom – bolo to inšpiratívne gesto vzdoru.

Roku 1944 dopravili 437 000 maďarských židov do táborov Osvienčim a Birkenau (Brzezinka), kde ich väčšina zahynula. Keď Červený kríž, Vatikán a neutrálne štáty intervenovali v Berlíne, boli zostávajúce getá „zlikvidované“.

V priebehu poslednej vojnovej zimy boli židia nútení k „pochodom smrti“ z tých koncentračných táborov, ku ktorým sa blížila postupujúca Červená armáda.

Osud miliónov židov zavraždených nacistami je úplne ojedinelý, alebo sa stali obeťami jediného pokusu moderného štátu, ktorý využil všetky svoje zdroje a prostriedky na to, aby zlikvidoval zo sveta inú skupinu ľudí.