Rým a funkcie rýmu: eufonická, rytmická, stavebná a sémantická, asonancia, rýmovka, druhy rýmov: ženský a mužský; združený (párny), striedavý, obkročný, prerývaný, postupný, tyrádový, sporadický :)

Autor: Michal Harpáň

Vytvorené: 24. 07. 2014 Tlačiť

Podľa najbežnejšej definície rým je zvuková zhoda koncov slov na konci rytmického radu (verša, polverša) alebo na konci syntaktického celku (v próze).

Z tejto definície vyplývajú štyri základné funkcie rýmu:

  • eufonická,
  • rytmická,
  • stavebná
  • sémantická.

Eufonická funkcia rýmu sa spomedzi všetkých ostatných najviac opiera o zvukovú zhodu koncov slov. Podľa Hrabáka existujú dva typy zvukových zhôd koncov slov. Asonancia je zvuková zhoda koncových samohlások bez prihliadania na spoluhlásky, napríklad malá – taká, a vlastný rým je zhoda samohlások a spoluhlások, začínajúca sa prízvučnou samohláskou, napríklad dala – vzala. Treba však pripomenúť, že požiadavka zhody prízvučných samohlások slov v rýmovej pozícii platí len v sylabotonickom verši, a nie aj vo verši sylabickom. Už na prvý pohľad vidno, že zvuková zhoda v rýme najčastejšie nie je úplná. Obyčajne je iba čiastočná. Pre tú časť slov, ktorá je v úplnej zvukovej zhode, Viliam Turčány navrhuje termín rýmovka. Prebral ho od českého teoretika z konca 19. storočia Josefa Durdíka. Rýmovka vlastne tvorí eufonickú zložku rýmu. Môže byť jednoslabičná a viacslabičná, čo v podstate závisí od metrickej organizácie verša. V sylabotonickom verši začiatok rýmovky sa vždy musí kryť s prízvukom.  Rozdiely v kvantite slabík, potom opozície tvrdosť – mäkkosť, znelosť – neznelosť spoluhlások nevstupujú do rýmového systému. Rytmická funkcia rýmu sa prejavuje v zosilňovaní koncov veršov alebo polveršov. Stavebná funkcia spočíva v združovaní veršov do vyšších celkov, dvojverší, strof a strofických útvarov. Posledne sa veľký dôraz kladie na sémantickú funkciu rýmu. Totiž slová sa do rýmových pozícií nedostávajú náhodne, ale s cieľom, aby navzájom významovo súviseli. Z toho aspektu Viliam Turčány hovorí o rýme ako o vertikálnej metafore. Hovorí, že „rým v sebe obsahuje podstatné znaky básnického prímeru: podobnosť pozostávajúcu z čiastočnej zhody a čiastočnej odlišnosti“. Vysvetľuje to aj na príklade rýmu z Kraskovej básne Moje piesne, v ktorej rým, šeda – sedá „obsahuje základnú vlastnosť i činnosť hmly... a je v plnom súlade s druhom trópov v Kraskovej poézii, v ktorých podstaty prechádzajú do prívlastkov a vlastnosti sa substantivizujú“.

Uvedené funkcie rýmu v jednotlivých básňach sa nezjavujú v rovnakých proporciách a rovnako dokonalé. Sú rýmy z eufonickej a rytmickej stránky menej vydarené, ale to im neprekáža, aby boli významovo pôsobivé. 

O rýme v slovenskej poézii platia podobné pravidlá ako aj o sylabotonickom verši. Základným pravidlom slovenského rýmu je, že sa do rýmových pozícií môžu dostať slová alebo slovné celky rovnakoslabičné, totiž párnoslabičné alebo nepárnoslabičné, čo podmieňuje krytie rýmovky s prízvučnou slabikou. Na základe tohto pravidla rýmy možno podeliť do dvoch základných skupín – na ženské a mužské.

Pre ženský rým v slovenskom sylabotonickom verši je príznačný metrický dôkaz na druhej slabike od konca verša, od ktorého sa začína záväzná dvojslabičná rýmovka. V rýmových pozíciách sú slová párnoslabičné (dvojslabičné, štvorslabičné a ich vzájomné kombinácie):

A znezrady aj breza dohorela. x A
No, keď z nej víchor strhol zvyšky šiat,    b
začala sa mu v bezradnosti biela   A
nahotou tela v dlaniach mlčky smiať.     b
    Pavol Horov: Breza

Mužský rým má dva podtypy. Je to rým s jednoslabičnou rýmovkou, v ktorom sú nepárnoslabičné slová a z nich aspoň jedno je jednoslabičné, v rytmickom prúde prízvučné. V mužskom rýme totiž zdôraznená slabika nesmie byť na druhom mieste od konca verša. Pri takomto rýme sa prejavuje tendencia uzatvárať rýmovku spoluhláskou. Príklad mužského rýmu s jednoslabičnou rýmovkou máme v uvedenej básni Pavla Horova (šiat – smiať). Často sa rýmujú jednoslabičné slová s trojslabičnými slovami: napríklad sám – nebesám v Kraskovej básni Nox et solitudo.

Druhý podtyp mužského rýmu je rým s dvojslabičnou rýmovkou v trojslabičných slovách. Tu sa začiatok rýmovky nekryje s prízvučnou samohláskou a prevláda tendencia zakončenia rýmu samohláskou:

Čnie clivo smútok lesov v tvrdosť večera  x a
a v údolinu hmla už spadla.   b
Ó, tvoje oko niekam pozerá   a
a duša jak by denne kleslá plakala.     b
    Ivan Krasko: Pieseň

Dvojslabičná rýmovka je v rýmoch večera – pozerá aj spadala – plakala, hoci tu možno hovoriť aj o trojslabičnej, nie celkom presnej zvukovej zhode (adala – akala). Sú však aj rýmy s trojslabičnou rýmovkou: niektorí teoretici ich pomenovali daktylské (aj stredné alebo detské). Takýto rým je napríklad v Kraskovej básni Baníci:

jak ľahko doloval za podpis jediný,
jak sa mu korili mestá a dediny...

 

Rýmy možno triediť aj z mnohých iných aspektov.

Napríklad delia sa podľa umiestnenia v prúde veršov

Pre ľudovú poéziu je príznačný združený alebo párny rým, ktorý spája dva susedné verše (aa bb cc):

Červené jabĺčko v oblôčku mám, x a
koho ja milujem, tomu ho dám.    a
     
Teba ja, môj milý, teba milujem,   b
Tebe to jabĺčko z lásky darujem.   b

Striedavý rým spája dva nepárne a dva nepárne verše v básni podľa schémy abab:

Unavení sme, ja a ty.   a
A všetko mýli.   B
Jak pod zvonom sme. Zakrytí    a
Tým, čo sme žili.    B
    Milan Rúfus: Pod zvonom

Obkročný rým sa spája prvý verš so štvrtým a druhým a tretím veršom podľa schémy abba:

Krehké sú ako vázy sklenené. x a
rodia sa ako peny na mori,     b
čosi ich zase v nič celkom ponorí -   b
zmietajúc život v stálej premene.   a
    Juraj Mučaji: Nálady

Prerývaný rým spája iba párne verše, zatiaľ čo sa nepárne nerýmujú (abcb): 

Fujaru ja lacnú mám   x a
Do nej srdca piesne dujem,   B
o dievčati ďalekom   c
fujarujem, fujarujem.   B
    Janko Jesenský: Fujaru ja...

Postupný rým spája prvý verš so štvrtým, druhý s piatym a tretí so šiestym podľa schémy abcabc: 

Ó, víchre jarné, nárekami zhučte    x A
a hnevným hlukom straste temný kút,    b
až viny svoje pozná hrozné bremä...   C
Ó, víchre jarné, aspoň vy raz učte      A
môj krátkozraký rozospalý ľud,    b
kto v žltej prsti Hlbokého drieme.    C
    Svetozár Hurban-Vajanský: Otcovi

Existuje ďalej tyrádový rým, ktorý prebieha celou básňou (aaaa...), sporadický rým, ktorý sa zjavuje v nerýmovaných básňach obyčajne na konci básne atď. 

Ďalšie druhy rýmov: rýmové echo, gramatický rým, koncový rým, vnútorný rýmRým vo vývinových obdobiach poézie a v próze

x Vybrané kapitoly z teórie poézie

 

Príslovia, Porekadlá, Pranostiky, Frazeologizmus

Zdroje
Prevzaté a upravené z:
• Michal Harpáň, Teória literatúry, ESA, Bratislava, 1994, ISBN 80-85684-05-5.
Hodnotenie užitočnosti článku:


    Novy narodopis Teoria poezie 3D-tlac Arduino Nove rekordy Prudove chranice Robotika Priemysel 4.0 Dejiny Slovenska do roku 1945 ang_znacky_fluidsim LOGOSoftComfort Novinky Historia elektromobilov Free e-kurzy Elektrina pre ZŠ Druhá svetová vojna Cvičebnice O troch pilieroch EP je spat Prehlad Fyzika Prehlad Informatika Ako sa učiť a ako učiť Dejiny sveta

     

    O VŠETKÝCH KURZOCH 

     

    · Simulácie z fyziky 
    · O Slovensku po slovensky 
    · Slovenské kroje
    · Kurz národopisu
    · Diela maliarov
    · Kontrolné otázky, Domáce úlohy, E-testy - Priemysel
    · Odborné obrázkové slovníky
    · Poradňa žiadaného učiteľa
    · Rýchlokurz Angličtiny
    . Rozprávky (v mp3)
    · PREHĽADY (PRIBUDLO, ČO JE NOVÉ?)
    Seriály:
    · História sveta (1÷6)
    · História Slovenska (1÷5)
    · História módy (1÷5).

                                       
    Členstvo na portáli
    Mám účet a chcem sa prihlásiť Prihlásiť sa
    Nemám účet, ale chcel by som ho získať Registrovať sa
    Poznámka pre autora

    Ak ste na stránke našli chybu, dajte nám vedieť

    Newsletter

    Nenechajte si ujsť žiadny nový článok

    @

    Copyright © 2013-2023 Wesline, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Mapa stránky ako tabuľka | Kurzy | Prehľady