Ďalšie druhy rýmov: rýmové echo, gramatický rým, koncový rým, vnútorný rým :)

Rým možno deliť aj z hľadiska rozsahu, povahy a dokonalosti zvukovej zhody.

Podľa toho rozlišujeme rýmy:

• absolútny (alebo homonymný, identický),
• neúplný,
• bohatý,
• grafický a podobne.

Napríklad absolútny (homonómny) rým je v Kraskových Baníkoch:

Zvláštny druh homonymného rýmu je tzv. rýmové echo: koncové slovo jedného verša sa celé zvukovo opakuje v koncovom slove druhého verša:

Na základe gramatickej povahy rýmových slov rozlišujeme rým:

• gramatický,
• kmeňový,
• vštepný.

Gramatický rým sa inak volá planý a utvorený je zo slov rovnakého druhu a tvaru (napríklad rýmovanie slovies v neurčitku: chodiť – brodiť).

Z aspektu umiestnenia vo verši rozlišujeme rým:

• koncový,
• vnútorný
• čelný.

Najčastejší je koncový rým, ale sa často stretneme aj s vnútorným rýmom (rýmujú sa dva podverše v rámci toho istého verša), ktorý sa vyskytuje aj v básňach ináč nerýmovaných. Používal ho aj Michal Babinka (napríklad v poéme Príchodzí sa nevracajú: mŕtvi snívajú mŕtvych kým holý život vôkol sa tmolí“.) 

Rým, funkcie rýmu: eufonická, rytmická, stavebná a sémantická, asonancia, rýmovka, druhy rýmov: ženský a mužský; združený (párny), striedavý, obkročný, prerývaný, postupný, tyrádový, sporadický, Rým vo vývinových obdobiach poézie a v próze

x

Vybrané kapitoly z teórie poézie

Zdroje
Prevzaté a upravené z:
• Michal Harpáň, Teória literatúry, ESA, Bratislava, 1994, ISBN 80-85684-05-5.

Hodnotenie užitočnosti článku:

• ← Daktyl :)
• Dej :) →