História vzniku, rozvoja a útlmu priemyselnej robotiky v Československu - 07. časť – Projektovanie :)

Autor: Milan Plášek

Vytvorené: 22. 10. 2017 Tlačiť

Ku koncu 70-tych rokov 20. storočia nastal veľmi vážny problém. Na príčine neboli len nové, ešte nie celkom v prevádzkach overené a spoľahlivé priemyselné roboty[1]. Organizačná a technologická úroveň strojárenstva v Československu nebola vôbec vhodná a nevytvárala podmienky pre zavádzania automatizácie v celom, alebo aspoň čiastočnom výrobnom procese, vrátane aplikovania priemyselných robotov. Celý tok polotovarov, vyrábaných dielcov , nástrojov a pomocného materiálu, bol prispôsobený ručnej obsluhe výrobných strojov. Bol teda diskontinuálny, nespojitý proces. Výnimkou boli len niektoré linky pri výrobe valivých ložísk (tvrdé, nepružné automatické linky).

Analýza a objektívne hodnotenie vtedajšieho stavu Československej ekonomiky a úrovne automatizácie, hlavne v strojárenskom odvetví nájdete v článkoch prof. Ing. Václava Kalaša, DrSc. (Tridsať rokov svetovej robotiky).

Poznajúc tento stav bolo potrebné začať s nasadzovaním robotov ako jednotlivé automatizované pracoviská. Všeobecne sa im hovorilo ATP. Neskôr aj ako ucelené robotizované, automatizované výrobné systémy AVS. Ich realizácií musela predchádzať predprojektová a projektová príprava za priamej účasti investora, ktorým vo väčšine bol budúci užívateľ.

V roku 1979 vznikol nový, samostatný útvar (úsek) oddelený od výskumu a vývoja a to Úsek projektovania ATP a AVS s PRaM, vedúcim bol Ing. Ján Bubán. Delil sa na odbory a oddelenia:

Odbor projektovania, vedúci Ing. Milan Plášek s oddeleniami:
- trieskové obrábanie,
- plošné a objemové tvárnenie,
- zváranie,
- tlakové liatie a nestrojárenské technológie.
Odbor konštrukcie periférnych zariadení, vedúci Ing. Karol Kravec s oddeleniami:
- chápadlá a technologické hlavice,
- periférne zariadenia,
- elektrokonštrukcia a programovanie.

Zvyšovaním počtu realizovaných ATP a AVS vznikol ako súčasť tohto úseku, odbor servisu a montáži, vedúci Ing, Štefan Čutka. Ten, ku koncu ukončenia činnosti VUKOV, bol zaradený ako samostatný úsek, t.j. Úsek komplexných montáži, vedúci Ing. Ján Mikloš, CSc.

Výsledkom práce Úseku projektovania ATP a AVS s PRaM boli realizácie ATP a AVS u investorov, z ktorých vyberám nasledovné:

AVS kovania telies hydraulických čerpadiel zo zliatin hliníka a oceľových pastorkov,
JIHOSTROJ Velešín (PR-16P),
AVS obrábania oceľových ozubených pastorkov, JIHOSTROJ Velešín (M-63),
ATP obsluha frikčných lisov na lisovanie dinasových tvárnic, Banská Belá (PR- 16P),
AVS obrábania rotorov elektrických motorov, MEZ Frenštát pod Radhoštem (M63),
ATP tvárnenia, ZBROJOVKA Vsetín (PR-16P),
ATP tlakového liatia, KOVOLIT Modŕice a AZNP Mladá Boleslav (PR-16),
ATP výroba stredov bicyklov, ESKA Cheb (PR-05, AM-1),
AVS manipulácie organického skla, PCHZ Žilina (M-63)
a desiatky ďalších, kde sa nasadzovali roboty vyvinuté vo VUKOVe.

Viac nájdete v článkoch prof. Ing. Václava Kalaša, DrSc. (Tridsať rokov svetovej robotiky).

Samostatne je potrebné uviesť, že VUKOV sa podieľal na realizácií AVS v špeciálnej výrobe, kde nasadzovanie robotov muselo byť koordinované s Ministerstvom obrany a nesmelo sa vykazovať v štatistikách nasadzovania priemyslových robotov. Dnes už je možné ich uviesť a ako príklad uvádzam nasledujúce štyri:

ATP obsluha pretláčacích lisov výroby delostreleckých nábojníc, PS Považská Bystrica (PR-16P),
AVS výroba delostreleckých nábojov plnených „U“, VIHORLAT Snina (M-63),
AVS zváranie ozubov na články podvozkových pásov obrnených transportérov, ZŤS Prakovce (PR-32E),
export, montáž a uvedenie do prevádzky jedného zváracieho AVS (dodávka ako do ZŤS Prakovce) do Bulharska (mesto Lom).