Štát - Tuniská republika (Tunisko) :)

Vytvorené: 29. 08. 2014 Tlačiť

Dejiny

Roku 1574 - sa stalo súčasťou Osmanskej ríše.

Roku 1881 - bolo Tunisko francúzskym protektorátom.

Roku 1934 - Habíbom Burgibom (1903-2000) bola založená strana Neo-Destur (Nová ústava).

Roku 1952 - konali sa demonštrácie proti francúzskej nadvláde, Burgiba bol uväznený.

Roku 1955 - bola zaručená vnútorná samospráva.

Roku 1956 - bola dosiahnutá plná nezávislosť ako monarchia; predsedom vlády sa stal Habíb Burgiba.

Roku 1957 - Tunisko sa zmenilo na republiku na čele s prezidentom Burgibom.

Roku 1964 - si krajina privlastnila francúzsku pôdu. Vypukol spor s Alžírskom, ktoré podporovalo protivládny puč.

Roku 1967 - boli vyslané vojská na pomoc Arabom v Šesťdňovej vojne proti Izraelu.

Roku 1969 - minister financií a plánovania bol uväznený po obvinení zo sprenevery.

Roku 1974 - bol vypracovaný návrh obchodného spojenia s Líbyou.

V rokoch 1974-1976 - stovky uväznených pre protivládny odpor.

Roku 1975 - bol Habíb Burgiba tretíkrát zvolený a stal sa doživotným prezidentom.

Roku 1980 - útok na Gafsu pravdepodobne zorganizovali tuniskí disidenti s líbyjskou pomocou. Tunisko požiadalo pomoc od Francúzska, čo viedlo k zvýšenej izolácii od ostatných krajín Maghrebu.

Roku 1985 - Tunisko zrušilo diplomatické vzťahy s Líbyou.

Roku 1987 - predseda vlády Zine al-Abidine Ben Ali (1936) odstránil Burgibu z úradu.

Roku 1988 - obnovili sa vzťahy s Líbyou.

Roku 1989 - bol za prezidenta zvolený Ben Ali.

Roku 1991 - vyslovilo Tunisko nesúhlas zúčastniť sa vo Vojne v Perzskom zálive. Začala sa vládna ofenzíva proti islamským fundamentalistom.

Roku 1992 - Amnesty International obvinila vládu z nelegálneho väznenia a mučenia islamských aktivistov.

Roku 1995 - bola podpísaná nová dohoda o spolupráci Tuniska a Európskej únie (EÚ).

Tunisania

Obyvateľstvo Tuniska je tvorené najmä Arabmi (asi 97 %) a Berbermi. Úradný jazyk je arabčina. Berberi hovoria buď iba arabsky, alebo sú bilingvinálni. Väčšina Tunisanov sú moslimovia (suniti), nepatrné percento sú kresťania. V krajine sa formuje postupne jednotný tuniský národ. Väčšina Tunisanov sú poľnohospodári a chovatelia dobytka, vo vnútrozemí sú doteraz niektoré skupiny kočovných pastierov ťiav, oviec, kôz. Postupne vzrastá počet pracujúcich v priemysle.