Štát - Thajské kráľovstvo (Thajsko) :)

Vytvorené: 29. 08. 2014 Tlačiť

Dejiny

Roku 1782 - Ráma I. (1736-1809) sa stal zakladateľom dynastie Čakríovcov. Krajina bola premenovaná z Ajuthja na Siam.

V rokoch 1914-1918 - siamské vojská bojovali v 1. svetovej vojne na strane Dohody.

Roku 1932 - vznikla konštitučná monarchia.

Roku 1939 - Siam bol premenovaný na Thajsko.

Roku 1941 - začala japonská okupácia krajiny, neskôr bola podpísaná zmluva o spojenectve s Japonskom.

Roku 1942 - vyhlásilo Thajsko vojnu Spojeným štátom americkým (USA) a Británii.

Roku 1944 - počas puču bola zvrhnutá projaponská vláda.

Roku 1947 - po vojenskom puči sa vrátil k moci Pibul Songgram (1897-1960), predseda projaponskej vlády z obdobia vojny.

Roku 1957 - prevzala v krajine moc armáda.

Roku 1965 - thajské jednotky vstúpili do Vietnamskej vojny na strane USA.

Roku 1967 - vstúpilo Thajsko do Organizácie národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) pre hospodársku, kultúrnu a spoločenskú spoluprácu.

Roku 1973 - univerzitní študenti stáli na čele povstania za občiansku vládu.

Roku 1976 - konzervatívne skupiny zaútočili na študentov a 40 zabili. Armáda opäť získala kontrolu nad krajinou, tisíce ľudí bolo uväznených.

Roku 1980 - kreslo predsedu vlády obsadil generál Prem Tinsulanonda (1920).

Roku 1988 - predseda vlády rezignoval na svoju funkciu a nahradil ho Čatičai Čúnhaven (1920-1998).

Roku 1991 - armáda opäť prevzala moc. Uskutočnili sa demonštrácie proti vojenskému charakteru novej ústavy.

Roku 1992 - v parlamentných voľbách zvíťazila päťkoalícia na čele s generálom Suchindom Krapraiúnom. Vypukli rozsiahle nepokoje v krajine. Suchinda utiekol potom, čo armáda zastrelila 100 demonštrujúcich. Novú koaličnú vládu viedol Čuan Líkpaj (1938).

Roku 1993

- bolo vybrané miesto na stavbu nového hlavného mesta,

- povstalci zaútočili na vládne jednotky.

Roku 1996 - Bill Clinton (1946) sa stal prvým prezidentom USA, ktorý navštívil Thajsko.

Roku 1997 - Thajsko dostalo 15 mld amerických dolárov (USD) medzinárodnej pôžičky. Bola schválená reformná ústava.

Thajčania

Národ tvoriaci základnú skupinu obyvateľov Thajska. Podľa zastaralého názvu zeme (Siam do roku 1939) sa nazývajú tiež Siamci. Žijú aj v severnej Malajzii a východnej Barme. Ich jazyk (thajčina) má štyri základné dialekty, z ktorých tzv. centrálny sa stal základom spisovného jazyka. Používajú vlastné písmo, vytvorené v roku 1283 na základe monského a khmerského písma. Veriaci sú väčšinou budhisti, celkom nepatrná časť udržuje staré animistické náboženstvo. Základom hospodárstva je poľnohospodárstvo (ryža, obilniny, ovocie, zelenina), významný je aj rybolov a remeská (hrnčiarstvo, tkáčstvo, drevorezba, výroba lakovaných predmetov a iné). Priemysel sa rozvýja v mestách rovnako ako obchody.

Predkovia Thajčanov prišli z južnej Číny, odkiaľ boli na začiatku n.l. vytlačení čínskou expanziou. Za najstaršiu skupinu thajských kmeňov sú obačajne považovaní tzv. Tai-jai (Veľký Thajovia), ktorí od 7. storočia poszupovali na juh údolím rieky Salwin a asi v 11. až 12. storočí už boli pevne usídlení na území Thajska. Pri svojom postupe asimilovali staršie monkhmérske obyvateľstvo a vytvárali drobné štáty, závislé na Khméroch. Roku 1238 Khmérov porazili a vytvorili vlastný centralizovaný štát Thaj. V jeho rámci vznikla svojbytná kultúra, inšpirovaná najmä Indiou a Khmérmi. V priebehu 14. storočia sa vytvorila thajská národnosť, ktorá sa v 19.-20. storočí konštituovala v národ.