Dejiny
Roku 1912 - sa stala krajina francúzskym teritóriom.
Roku 1934 - Francúzsko zamietlo plán reforiem požadujúcich zaručenie politických práv pre Maročanov.
Roku 1937 - nastali rozsiahle nepokoje a lídri hnutia za nezávislosť boli uväznení.
Roku 1943 - bola založená strana Istklál.
Roku 1947 - potom, čo Francúzsko odmietlo požiadavku samosprávy, vypukli prejavy násilia.
Roku 1953 - sultán Muhammad V. (1909-1961) ušiel do exilu a vodcov Istiklálu uväznili, nastali občianske nepokoje. Bola založená Národná oslobodzovacia armáda.
Roku 1955 - Francúzi umožnili návrat Muhammadovi V., aby nastolil poriadok a sľúbili nezávislosť pre Maroko.
Roku 1956 - Maroko dosiahlo nezávislosť.
Roku 1957 - Muhammad V. zmenil svoje postavenie na kráľa, aby vznikla konštitučná monarchia.
Roku 1961 - zomrel Muhammad V. Po ňom nastúpil Hassan II. (1929-1999).
V rokoch 1965-1970 - bol vyhlásený výnimočný stav, po tom čo parlament odmietol program reforiem.
Roku 1972 - sa uskutočnil pokus o vojenský prevrat.
Roku 1975 - Španielsko prenechalo Západnú Saharu Maroku a Mauritánii, začal sa partizánsky odpor.
Roku 1977 - Maroko prijalo novú ústavu.
Roku 1991 - nastalo prímerie so Západnou Saharou.
Roku 1998 - v krajine prebehlo referendum o budúcom osude Západnej Sahary.
Roku 1999 - zomrel kráľ Hassan II., na trón nastúpil Muhammad VI. (1963).
Maročania
Obyvateľstvo Maroka tvoria predovšetkým Arabi (95 %) a Berberi, v severnom Maroku v oblasti Tangeru žije množstvo cudzincov najrôznejšieho pôvodu. Úradným jazykom je arabčina, Berberi sú väčšinou bilingvinálni (arabčina a berberské dialekty). Veriaci sú muslimovia sunnitského smeru. Väčšina Maročanov sú poľnohospodári, v horských oblastiach prevláda chov dobytka. V púšťach a miestami aj v horách prevažuje kočovné a polokočovné pastierstvo. Na pobreží je významný priemyslový rybolov (sardinky, tuniaci). V mestách vzrastá podiel priemyslu, mnohí Maročania odchádzajú za prácou hlavne do Francúzska.
Ako sa správať v cudzine
Zdroje
Prevzaté a upravené z:
· James Hugnes, Veľká všeobecná ilustrovaná encyklopédia, Mladé letá 2002, ISBN 80-06-01235-0,
· Václav Hubinger, František Honzák, Jiří Polišenský, Národy celého světa, Mladá fronta, Praha 1985,
· Anton Matula, László Mari, Ladislav Tolmáči, Terézia Tolmáčiová, Lexikón štátov a území sveta, MAPA Slovakia Bratislava 2001, ISBN 80-8067-023-4.
Zdroje obrázkov
· Vlajky prevzaté a upravené z: http://www.statnevlajky.sk/,
· Polohy štátov prevzaté a upravené z: http://www.zemepis.com/A-Z.php,
· Mapy prevzaté a upravené z: http://www.ezilon.com/maps/.
Hodnotenie užitočnosti článku: