História vysávača (v rokoch) :)

Vytvorené: 04. 12. 2023 Tlačiť

Z Anglicka, z roku 1599 – pochádzaju prvé pokusy o mechanický vysávač.

Roku 1869 – bol v Amerike patentovaný zametací stroj.

Na prelome 19. a 20. storočia – sa začala písať história vysávačov. Prvé pokusy s ručnými vysávačmi nedopadli veľmi dobre, pretože prach len vírili a nedokázali ho odstrániť.

Roku 1901 – si škótsky inžinier Herbert Cecil Booth (1871-1955) si nechal patentovať prototyp prístroja, v ktorom aplikoval nový postup. Jeho prístroj vzduch nasával piestovým zariadením do pláteného vaku. Na pohon jeho prototypu bol použitý benzínový motor[1]. Celý prototyp bol umiestnený na konský povoz a ponúkal svoje služby vysoko postaveným osobnostiam, či inštitúciám, napríklad divadlám. Avšak na hlučný motor si sťažovalo okolie a polícia túto službu veľmi rýchlo zakázala.

Až v dobe korunovácie kráľa Eduarda VII., roku 1902 – sa dostavil väčší úspech. Vtedy firma Vacum Cleaner Company založená Herbertom Boothom dokázala v rekordnom čase dôkladne vyčistiť palác Westminsterského opátstva. Kráľ bol výsledkom tak nadšený, že nechal zakúpiť dva vysávače, prvý pre Buckinghamský palác a druhý do kráľovského zámku vo Windsor.

V tej dobe v USA – boli na vysávanie používané veľké „odsávacie“ stroje umiestnené v pivniciach budovy, napríklad v múzeách, divadlách či bankových alebo kancelárskych budovách. Na tomto princípe sa následne vyvinuli centrálne vysávače, ktoré sa používajú dodnes.

Roku 1906 – od hlučných spaľovacích motorov oslobodil vysávače Werner von Siemens, ktorý začal vyrábať vysávače poháňané elektrickým motorom. Celý vysávač síce ešte nepatril medzi tie najmenšie, ale bolo ho možné bez problémov presúvať medzi jednotlivými miestnosťami.

Neskôr – vysávače do podoby v akej ich poznáme dnes doviedol švédsky vynálezca a obchodník Axel Wenner-Green. Na odsávanie vzduchu použil turbínový ventilátor poháňaný vysokootáčkovým elektromotorom. Vysávaný vzduch bol nahnaný do filtračného vreca, ktoré bolo zavesené na tyči, pevne uchytenej na vozíku nesúcom samotný stroj vysávača.

Roku 1908 – v USA začal vo veľkom vysávače vyrábať podnikateľ William Hoover. Preto sa za „veľkou mlákou“ začal pre vysávanie používať výraz „hooverovanie“.

Roku 1912 – Alex Green založil firmu Electromechanic AG[2] a začal vyrábať vysávače s označením LUX 1. Tento stroj bol na tú dobu obdivuhodne ľahký. Vážil len 14 kg. Z označenia vysávača LUX 1 potom vznikol aj výraz „luxovanie“ používaný v Európe.

Po skončení Druhej svetovej vojny – prišiel nový impulz pre zlepšenie princípu vysávania. Spustili ho francúzski vedci, ktorí zistili, že používaná filtrácia plátenými vakmi nie je schopná zachytiť menšie častice, ako napríklad jemný prach, baktérie a vírusy, ktoré sa zvíria a znovu znečistia už povysávané okolie. Začali sa vyvíjať nové filtre, napríklad firma Electrolux uviedla na trh filter XI, ktorý mal menšie póry a bol navyše vybavený dezinfekčným prostriedkom.

Neskôr – moderné chémie a vývoj kvalitných a pevných plastov ďalej umožňovali znížiť váhu a rozmery moderných vysávačov. Dôležitým medzníkom vo vývoji vysávačov bol krok americkej pobočky Electrolux, ktorá zaviedla používanie papierových vreciek, ktoré sa na dlhé roky stali štandardom.

Roku 2002 – firma iRobot vyvinula prvého komerčne úspešného robota pre domácnosť – autonómny vysávač.

V dnešnej dobe – vysávače sa stali nenahraditeľnou súčasťou našich domácností. Výrobcovia chrlia na trh nové a nové typy vysávačov s rôznymi filtráciami a pre rôzne spôsoby použitia.