Moravianska venuša :)

Vytvorené: 26. 09. 2017 Tlačiť

Praveká ženská plastika z obdobia mladého paleolitu - Moravianska Venuša - patrí medzi najstaršie prejavy ľudského umenia nielen na území Slovenska, ale aj strednej Európy.

Je to figúrka nahej ženy vyrezaná z mamutieho kla. Vysoká je len 7,5 cm, je bez hlavy a rúk, pričom sú dominantne zvýraznené znaky ženskosti. Je úctyhodne stará, má asi 25-tisíc rokov a primerane k svojmu veku aj slávna.

Na výrobu sošky boli použité kamenné nástroje predovšetkým na báze rydiel, a pri konečnej povrchovej úprave bližšie neurčený druh brúsneho kameňa, pravdepodobne pieskovca. Stopy po jeho pôsobení sa zachovali najmä na oblých častiach tela v podobe množstva rovnobežných sivých rýh.

Venuša sa našla v roku 1938 v lokalite Podkovica v Moravanoch nad Váhom pri Piešťanoch, na kedysi otvorenom táborisku lovcov mamutov. Z priestoru Moravian pochádza viacero nálezov z obdobia mladého paleolitu.

Jej historickú hodnotu nie je možné vyčísliť žiadnou finančnou sumou.

Spomedzi paleolitických venuší, ktorých sa dodnes našlo len niekoľko desiatok má nepochybne najpohnutejšiu históriu objavu a znovu nájdenia. Na vlastné oči ju môžete uvidieť ako najvzácnejší exponát stálej expozície Bratislavského hradu.

Bola vytvorená človekom dnešného typu - Homo sapiens sapiens a vek je datovaný do obdobia mladého paleolitu (mladá fáza staršej doby kamennej). O najslávnejšom slovenskom nálezisku z obdobia mladého paleolitu v Moravanoch nad Váhom sa vie prinajmenšom dvesto rokov. Vedci o ňom písali už v polovici 19. storočia, ale kedy si ľudia po prvý raz všimli, že v okolí Moravian kde-tu zo zeme vykúkajú napoly rozpadnuté kly a lebky veľké ako detský kočík, to sa už nikdy nedozvieme. Moravianske mamuty však boli údajne známe už v 18. storočí, keď sa z ich kostí vyrábali lieky, používané napríklad ešte na začiatku 20. storočia na zníženie horúčky. Zásluha o znovuobjavenie moravianskeho paleolitu patrí správcovi piešťanských kúpeľov Václavovi Vlkovi. V roku 1931 nazbieral na riečnej terase Lopata, asi 30 metrov nad dnešným korytom Váhu, množstvo paleolitického materiálu, ktorý dokazoval, že v Moravanoch nad Váhom žili nielen mamuty, ale aj ich lovci.