Vytvorené: 07. 07. 2016 Tlačiť

V 18. storočí ľudia vynašli veľa prístrojov na meranie vlastností počasia a zlepšili tie, ktoré už existovali. Tieto zlepšenia stáli pri zrode novej vednej disciplíny meteorológie, priniesli trend, ktorý vedie až k dnešným predpovediam počasia využívajúcim počítače.
Rýchle napredovanie, ktoré nasledovalo po objavoch v 18. storočí, pozdvihlo meteorológiu ako novú vednú disciplínu a položilo základy pre pokročilejšie a presnejšie predpovede počasia.

Prví pozorovatelia počasia  

Z desaťročia pred rokom 1742 – pochádzajú niektoré najdôležitejšie objavy v meraní počasia. Napríklad nemecký fyzik Daniel Fahrenheit (1686-1736) prvý raz zostrojil ortuťový teplomer a teplotnú stupnicu, ktorá je po ňom pomenovaná. 
Roku 1742 – Anders Celsius (1701-1744) zostrojil alternatívnu stostupňovú stupnicu, ktorú poznáme ako Celziovu. Medzi ďalšie pozoruhodné novinky patria zlepšený hygrometer (na meranie vlhkosti), ortuťový tlakomer (na meranie atmosférického tlaku) a všeobecne používané zrážkomery.
Od začiatku 40. rokov 17. storočia – si americký polyhistor Benjamin Franklin (1706-1790) viedol pravidelné záznamy o počasí. Od 70. rokov 17. storočia sledoval hurikány na atlantickom pobreží. 
Od roku 1763 – si v Európe francúzsky vedec Antoine Lavoisier (1743-1794) denne meral tlak a vlhkosť vzduchu a rýchlosť vetra. 
Približne v tom čase – v Anglicku vedec John Dalton (1766-1844) zaviedol sieť zrážkomerov a roku 1793 publikoval Meteorologické pozorovania a eseje

Prvé poveternostné mapy a centrá 

V 20. rokoch 19. storočia – vedci zakresľovali približné mapy znázorňujúce počasie niekoľkých predchádzajúcich dní. Meteorológovia si zakrátko uvedomili, že zakresľovaním máp môžu vystopovať búrkové systémy. 
polovici 19. storočia – nová telegrafná sieť umožnila zhromažďovať údaje o počasí z viacerých oblastí súčasne a zakresliť ich do mapy dostatočne rýchlo, aby sa takto získané informácie mohli včas využiť. 
V 50. rokoch 19. storočia – zamestnanci parížskeho observatória začali zhromažďovať údaje o počasí, najmä preto, aby mohli upozorniť francúzske námorné sily na búrky. Britský námorný kapitán a meteorológ Robert Fitzroy (1805-1865) bol vymenovaný za šéfa nového oddelenia, ktoré malo za úlohu zhromažďovať údaje o počasí na mori. Toto oddelenie bolo predchodcom Britského meteorologického úradu. 
Roku 1863 – francúzsky meteorológ Edme Hippolyte Marié–Davy (1820-1893) publikoval prvé moderné mapy s čiarami spájajúcimi miesta s rovnakým tlakom vzduchu (izobary). Anglický polyhistor Francis Galton (1822-1911) v rovnakom čase publikoval knihu Meteorographica, ktorá bola prvým systematickým pokusom zozbierať, zoschematizovať a interpretovať údaje o počasí naprieč Európou. Bol takisto prvý, kto opísal anticyklónu (pohybujúca sa oblasť vysokého tlaku vzduchu) a roku 1875 zverejnil prvú poveternostnú mapu pre verejnosť v novinách The Times
Roku 1870 – bol založený Americký úrad pre počasie, ktorý denne zverejňoval predpovede počasia. 

Meteorológia v 20. storočí 

V prvých rokoch 20. storočia – meteorológ Vilhelm Bjerknes (1862-1951) a jeho syn Jacob (1897-1975) zorganizovali v Nórsku sériu pozorovaní počasia, čím vydláždili cestu pre číselné metódy predpovedania počasia. Ako prví opísali úlohu poveternostných frontov, čo spolu s anticyklónami a tlakovými nížami tvorí základ modelu používaného podnes. 
Koncom 40. rokov 20. storočia – začali meteorológovia zbierať údaje o počasí pomocou radaru a rakiet[1]. Radar zaznamenával a znázorňoval intenzitu zrážok. 
50. rokoch 20. storočia – boli vyvinuté počítače schopné spracovať údaje a riešiť zložité rovnice pri predpovediach počasia. 
Roku 1950 – zverejnil americký vedec John von Neumann (1903-1957) prvú automatizovanú 24–hodinovú predpoveď počasia. 
Poveternostný chaos 
Roku 1961 – americký meteorológ Edward Lorenz (1917-2008) použil na predpovedanie počasia počítačový model. Zistil, že malé zmeny v počiatočných poveternostných podmienkach môžu spôsobiť veľké zmeny. Z toho odôvodil, že počasie je vo svojej podstate nepredpovedateľné a zodpovedá matematickému chaosu. 

Meteorologické družice 

Roku 1960 – vypustili prvú meteorologickú družicu na svete TIROS I[2]
Dnes – pracuje na celom svete 30 meteorologických družíc, ktoré prinášajú takmer dôveryhodné päťdňové predpovede.
[1] Boli vynájdené počas 2. svetovej vojny.
[2] Television Infrared Observation Satelitte.
Zdroje
Prevzaté a upravené z: 
• http://mozgovna.pravda.sk/fyzika-a-chemia/clanok/19349-ako-sa-predpovedalo-a-predpoveda-pocasie/.
Dobré, použiteľné stránky:
· Meteorológia: jedna z najstarších vied (Visions, jeseň, zima/2015)
Hodnotenie užitočnosti článku:


    Novy narodopis Teoria poezie 3D-tlac Arduino Nove rekordy Prudove chranice Robotika Priemysel 4.0 Dejiny Slovenska do roku 1945 ang_znacky_fluidsim LOGOSoftComfort Novinky Historia elektromobilov Free e-kurzy Elektrina pre ZŠ Druhá svetová vojna Cvičebnice O troch pilieroch EP je spat Prehlad Fyzika Prehlad Informatika Ako sa učiť a ako učiť Dejiny sveta

     

    O VŠETKÝCH KURZOCH 

     

    · Simulácie z fyziky 
    · O Slovensku po slovensky 
    · Slovenské kroje
    · Kurz národopisu
    · Diela maliarov
    · Kontrolné otázky, Domáce úlohy, E-testy - Priemysel
    · Odborné obrázkové slovníky
    · Poradňa žiadaného učiteľa
    · Rýchlokurz Angličtiny
    . Rozprávky (v mp3)
    · PREHĽADY (PRIBUDLO, ČO JE NOVÉ?)
    Seriály:
    · História sveta (1÷6)
    · História Slovenska (1÷5)
    · História módy (1÷5).

                                       
    Členstvo na portáli
    Mám účet a chcem sa prihlásiť Prihlásiť sa
    Nemám účet, ale chcel by som ho získať Registrovať sa
    Poznámka pre autora

    Ak ste na stránke našli chybu, dajte nám vedieť

    Newsletter

    Nenechajte si ujsť žiadny nový článok

    @

    Copyright © 2013-2023 Wesline, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Mapa stránky ako tabuľka | Kurzy | Prehľady