Predná projekcia, Ako naučili Supermana lietať :)

Vytvorené: 19. 08. 2015 Tlačiť

Uhladený reportér Clark Kent sa vo filme Superman (1978) stal mužom z ocele, ktorý dokázal lietať po oblohe nad mestom Metropolis vďaka technike nazývanej predná projekcia.

Je to opak zadnej projekcie. Scéna v pozadí sa spredu premieta na plátno za hercom.

Ako sa však úspešne vyhnúť tomu, aby sa pozadie neodrážalo na hercovom tele?

Premietací prístroj vysiela lúče s nízkou intenzitou, ktoré sú také slabé, že na hercovom tele nie sú viditeľné. Lúče sa odrážajú od zrkadla medzi premietacím prístrojom a kamerou. Kamera sníma obrázok z premietacieho plátna, pričom povrch plátna sa skladá zo sklených guliek, ktoré slabý obraz zosilňujú. Pretože svetlo z plátna vyžaruje v priamych lúčoch, hercov tieň je zakrytý jeho telom. Transfokátory[1] na kamere a na premietacom prístroji vytvoria predstavu pohybu a perspektívy.

Simulovaný let

Hydraulické rameno zakrýva Superman telom. Scénu
mesta v pozadí vytvorili prednou projekciou.

Jedným z prvých filmárov, ktorý úspešne použil prednú projekciu, bol Stanley Kubrick (1928-1999). Vo filme 2001: Vesmírna odysea z roku 1968 touto technikou vytvoril pozadie v úvodných scénach s ľudoopmi.

Uskutočnenie ľudského sna o lietaní

Kúzlo so zrkadlami Predkrútené scény v pozadí sa premietajú s pomocou dvoch zrkadiel (jedno je polopriepustné) na plátno za Supermanom. Výsledný obraz je zložený z dvoch obrazcov snímaných kamerou cez polopriepustné zrkadlo.	Pri lete Kamera a premietací prístroj sú synchronizované. Nepohybuje sa Superman, ale pozadie.	V konečnej podobe záber vyzerá takto: Superman letí vysoko nad mestom[2].

	Záber zblízka Kamera nabieha na herca. Súčasne sa transfokáciou približuje scéna v pozadí a vznikádojem perspektívy.	Superman sa blíži a budovy ustupujú. Použili sa približovacie efekty.