Štát - Vietnamská socialistická republika (Vietnam) :)

Vytvorené: 29. 08. 2014 Tlačiť

Dejiny

Roku 1859 - Francúzsko začalo kolonizovať Vietnam.

Roku 1883 - sa začala francúzska nadvláda.

V rokoch 1940-1945 - prebiehala japonská okupácia.

Roku 1945 - Ho Či Min (1890-1969) vyhlásil Vietnamskú demokratickú republiku.

Roku 1946 - vypukla vojna s Francúzskom.

Roku 1949 - Francúzi vytvorili Vietnamskú republiku (na juhu) ako opozíciu Ho Či Minovho komunistického štátu na severe.

Roku 1954

- Francúzsko bolo porazené pri Dien Bien Phu,

- Vietnam získal nezávislosť od Francúzska,

- Ženevská dohoda dočasne rozdelila Vietnam na dva štáty - Vietnamskú demokratickú republiku (VDR) a nekomunistický Južný Vietnam (po voľbách plánovaných v roku 1956 sa krajina mala zjednotiť),

- komunisti z VDR podporovali komunistov Južného Vietnamu (Vietkong).

Roku 1955

- Ngo Dinh Diem (1901-1963) sa stal prezidentom Južného Vietnamu a z obáv z víťazstva komunistov odmietol vyhlásiť voľby,

- začali Spojené štáty americké (USA) posielať do armády Južného Vietnamu poradcov.

Roku 1956 - komunisti v Južnom Vietname (vo Vietkongu) sa búrili proti Diemovi.

Roku 1957 - povstal Vietkong proti vláde Južného Vietnamu.

Roku 1959 - Severný Vietnam vyzval Vietkong na ozbrojené povstanie proti Diemovej vláde.

Roku 1963 - Diem bol zabitý vo vojenskom puči.

Roku 1964

- sa uskutočnil konflikt v Tonknskom zálive,

- USA vstúpili do Vietnamskej vojny.

Roku 1965

- USA začali bombardovať Severný Vietnam,

- do Južného Vietnamu prišli prvé bojové jednotky USA.

Roku 1968

- sa uskutočnila novoročná ofenzíva Vietkongu,

- americký vojaci zmasakrovali obyvateľov dediny My Lai,

- v USA sa konali protivojnové demonštrácie.

Roku 1969

- americké vojenské sily začali odchádzať z Vietnamu,

- zomrel Ho Či Min. Politbyro komunistickej strany prebralo vedenie Severného Vietnamu.

Roku 1973 - bola v Paríži uzavretá dohoda o zastavení paľby. USA stiahli svoje vojská z Južného Vietnamu. Severný Vietnam čoskoro obnovil útoky proti Juhu.

Roku 1975

- armáda VDR obsadila Saigon, hlavné mesto Južného Vietnamu. Mesto bolo premenvané na Ho Či Minovo mesto.

Roku 1976 - oba vietnamské štáty boli zjednotené do Vietnamskej socialistickej republiky (VSR). Hlavným mestom VSR sa stal Hanoj.

Roku 1978 - začala vietnamská invázia do Kambodže.

Roku 1979 - prebehla čínsko-vietnamská vojna.

V rokoch 1987-1989 - viac ako 10 000 politických väzňov bolo prepustených na slobodu.

Roku 1994 - USA zrušili 30 rokov trvajúce embargo proti Vietnamu.

Roku 1995 - USA diplomaticky úplne uznali Vietnam.

Roku 1997 - k moci sa dostala Komunistická strana.

Roku 2000 - USA a Vietnam podpísali všeobecnú zmluvu o vzájomnom obchode.

Vietnamci

Obyvateľstvo Vietnamu tvorí takmer 60 národov, národností a etnických skupín, rôznej jazykovej príslušnosti:

a) austroázijská rodina - Vietovia a im blízki Muongovia, v delte Mekongu Khmérovia, ďalej Miaovia, Jaovia, tzv. horskí Thajovia (skupiny Kao-lan, Nung, Thai, Tho a iné), tzv, horskí Khmérovia (skupiny Bahnar, Čamre, Me, Mnong, Vankieu, Ve a iní),

b) malajsko-polynézska rodina - Čamovia, Džarajovia, Raglaiovia, Rhadania a iní,

c) čínsko-tibetská rodina - Číňania, Chaniovia, Lachuovia, Iovia a iní.

Okrem Vietov a Khmérov žije väčšina ostatných skupín v horských oblastiach hlavne v západnom a severnom pohraničí Vietnamu. V kontaktných oblastiach na seba jednotlivé skupiny jazykovo a kultúrne pôsobia a vzájomne sa ovplyvňujú. Všetky postupne podliehajú silnému vplyvu Vietov, ktorí predstavujú dominantnú skupinu.

Väčšina veriacich sú budhisti, niektoré horské skupiny doteraz udržujú tradičné animistické náboženstvo, Čamovia a im príbuzné skupiny sú i moslimovia; významnú skupinu tvoria kresťania (katolíci).

Základným spôsobom obživy všetkých Vietnamcov je poľnohospodárstvo a chov dobytka, na pobreží rybolov, časť Vietnamcov pracuje v priemysle.

Vietovia (Vieti), niekedy označovaní ako vlastní Vietnamci - národ, ktorý tvorí asi 95 % obyvateľov Vietnamu, ďalšia časť ich žije v Kambodži, Laose a v Thajsku.

Veriaci sú väčšinou budhisti, rozšírené je i konfuciánstvo a taoizmus. Od konca 19. storočia prebiehala úspešná christianizácia.

Jazyk má mnoho dialektov, za základ spisovnej vietnamčiny bol zvolený severný a centrálny dialekt. Do 19. storočia sa užívalo čínske písmo, Francúzi zaviedli modifikovanú latinku, ktorá sa používa dodnes.

Vieti obývajú hlavne nížinné a pobrežné oblasti, sú poľnohospodári, chovatelia dobytka, rybári, rýchle sa rozvíja priemysel a ostatné hospodárske odvetvia. Tradičnými umeleckými remeslami sú hlavne košikárstvo, hrnčiarstvo a výroba porcelánu, spracovanie kostí (slonovina).

Tradičná kultúra bola silno ovplyvnená Čínou. Predkovia dnešných Vietov, tzv, starovietnamské kmene skupiny Viet (Jüe), prišli do severného Vietnamu z južnej Číny v 1. tisícročí p.n.l. a pri svojom postupe na juh asimilovali časť miestneho obyvateľstva. V 3. storočí p.n.l. vznikli prvé štátne útvary a behom 1. tisícročia n.l. sa sformovala vietská národnosť. Vietskí národ začal vznikať po zjednotení Vietnamu roku 1802 a plne sa konštituoval behom odboja proti francúzskej koloniálnej nadvlády.