Vytvorené: 24. 08. 2014 Tlačiť

 

Dejiny

Roku 1206 - bol Džingischán (1162-1227) vyhlásený za vládcu všetkých Mongolov.
Roku 1279 - Kublajchán (1215-1294) dokončil dobytie Číny a založil dynastiu Jüan.
Roku 1369 - Timur (1336-1405) dobyl severnú Indiu.
V 15. storočí - došlo k úpadku Mongolskej ríše.
Roku 1696 - krajine vládli Mandžuovia.
Roku 1911 - Číňania boli vytlačení z Mongolska.
Roku 1915 - Čína opäť získala kontrolu nad krajinou.
Roku 1920 - Mongolsko bolo okupované, s pomocou Japonska, bielogvardejcami.
Roku 1921 - ovládla krajinu, s pomocou Sovietskeho zväzu (ZSSR), Mongolská ľudová revolučná strana. Čína tak stratila kontrolu nad Mongolskom.
Roku 1924 - vznikla Mongolská ľudová republika.
Roku 1946 - Čína uznala nezávislosť Mongolska.
Roku 1961 - krajina vstúpila do Organizácie spojených národov (OSN).
Roku 1962 - bola podpísaná Zmluva o hraniciach s Čínou.
Roku 1966 - bola podpísaná Zmluva o 20-ročnom priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci so Sovietskym zväzom (ZSSR).
Roku 1984 - bol zvrhnutý vodca krajiny Jumčágin Cedenbal (1916-1991) a nahradil ho Jambin Batmonho (1926-1997).
Roku 1985 - bola obnovená zmluva o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci so ZSSR.
Roku 1989 - z krajiny odišli sovietske vojská.
Roku 1990 - vypukli prodemokratické demonštrácie. V následných pluralitných voľbách získala väčšinu MPRP. Po slobodných voľbách sa stal prezidentom krajiny Pansálnagin Očirbat (1942).
Roku 1991 - začal sa plniť rozsiahly privatizačný program na rozvoj slobodnej trhovej ekonomiky. V krajine vypukli hospodárske problémy.
Roku 1992 - bola prijatá nová ústava. Došlo k prehĺbeniu hospodárskych problémov. Predsedom vlády sa stal Pungáciu Džasraj (1933-2007).
Roku 1996 - v demokratických voľbách zvíťazila demokratická koalícia.

 

Mongoli

1. súhrnné označenie národov a národností, ktoré hovoria jazykmi mongolskej vetvy altajskej rodiny. Popri vlastných Mongoloch (viď 3. bod) to sú hlavne Tungsiangovia, Monuori (Tchuovia), Dahuriovia a Paonovia v Číne, Burjati a Kalmykovia v Rusku a Mogolovia (2000; odhad z roku 1979) v Afganistane. Patrí sem aj rad menších skupín, ktoré sa v Mongolsku a čiastočne aj v Číne konštituujú okolo vlastných Mongolov. Celkový počet sa odhaduje na 5 miliónov (1978). Vzhľadom k tomu, že k definitívnemu rozpadu  Mongolska prišlo až v 16.-17. storočí, kedy už bol sformovaný literárny jazyk, odlišnosti medzi jednotlivými jazykmi a dialektmi nie sú príliš veľké. Výnimkou je paoanština a reč Mogolov, pretože tieto skupiny sa od základnej masy Mongolov oddelili už v 13. a 14. storočí. Písmo prezvali Mongoli v stredoveku od Ujgurov (tzv. staromongolské písmo), najstaršia literárna pamiatka pochádza z 13.storočia. Popri tom sa v malom množstve používalo aj tzv. kvadratické písmo odvodené z tibetského a písmo vytvorené v 17. storočia (najmä Ojrati). Burjati (od roku 1939), Kalmykovia (od roku 1938) a Mongoli v Mongolskej republike (od roku 1945) používajú písmo na základe azbuky, v Číne naďalej píšu staromongolským písmom.

Proces formovania Mongolov prebiehal v oblasti dnešného Mongolska a severnej Číny na základe pôvodného obyvateľstva. Najneskôr v 3. storočí sú na území Mongolska doložené kmeňové zväzy Hunov a Tungchuov, u ktorých sa predpokladá mongolský pôvod. Za ich potomkov sa v ďalších storočiach považujú kmeňové zväzy Sienpiov, Wuchuanov, Tobov (Tchuo-pa), Žuanžuanov, kmeňov Š‘-wej a Kitanov. Tieto kmene sa vzájomne miešali, vytlačovali a asimilovali, pričom v etnogenéze zohrali svoju úlohu aj etniká tunguzsko-mandžuské a turkické. Od 6. storočia sa na čelo kmeňových koalícií dostali altajskí Turci, v 8. storočí Ujgurovci, ktorých v 9. storočí porazili Jenisejskí Kirgizovia. V 10.-12. storočí bola oblasť ovládaná Kitanmi (ríša Lial), ktorých jazyk bol blízky mongolčine. Etnonymum Mongolov (Meng-wu, Meng-wa, Meng-ku) je v čínskych prameňoch doložené od 7. storočia a označovalo kmeň zo skupiny  Š‘-wej na hornom Amure. Od 8. storočia sa vyskytuje aj meno Tatárov (Ta-ta, Ta-tan), ktoré bolo postupne prenesené na všetkých Mongolov. Až do svojho zjednotenia v 13. storočí nemali Mongoli vlastné súhrnné meno. V 11.-12. storočí vznikali väčšie kmeňové celky (Chamag-Mongolovia, Tatári, Kerejti, Merkiti, Najmani, Tajčiutovia). Zjednotené boli v 13. storočí chánom Teműdžinom (Džingischán) v rámci Mongolskej ríše. Vtedy tiež začala vznikať jednotná národnosť. Výboje Mongolov zasiahli až do strednej Európy; podmanili si Čínu, Kóreu, strednú Áziu a ich postup ohrozoval aj Predný východ, Indiu a juhovýchodnú Áziu. V polovici 14. storočia sa ríša rozpadla na jednotlivé časti a v 16.-17. storočí sa rozpadla aj jednota Mongolov. Na prelome 15.-16. storočia sa najprv vyčlenila západná (Ojrati) a východná skupina a v 16.-17. storočí sa východné Mongolsko ešte rozdelilo na severné (Chalchy) a južné (Južné Mongolsko). Základným zamestnaním všetkých Mongolov bol kočovný chov oviec, koní, kôz, dobytka a tiav. Poľnohospodárstvo (aj keď doložené už v dobe bronzovej) malo len doplnkovú úlohu, rovnako ako lov a zber. Z tradičných remesiel je významné spracovanie vlny, kože, kovov, rezba do kosti, vyšívanie a iné. Vysokú úroveň dosiahla už v stredoveku literatúra aj folklór (eposy, historické kroniky). Pôvodný šamanizmus bol postupne nahradený lamaizmom (16. storočie), prežíval však až do 20. storočia, rovnako ako niektoré animistické a totemistické predstavy. Odhaduje sa, že v minulosti až 1/3 mužov boli duchovní, čo sa nepriaznivo odrážalo aj na populácii. Časť Mongolov v Číne prijala islam a taoizmus.

2. súhrnné označenie obyvateľov Mongolska (1 750 000; 1982), ktoré tvorí viac ako 15 národností a etnografických skupín. Väčšina sú to vlastní Mongoli, z nemongolských etník sú to hlavne Kazaši, Tuvci, Evenkovia, Číňania a Rusi. Z menších etník napr. Cátanovia (asi 200 osôb roku 1977; sú chovatelia sobov, ich jazyk patrí do turkickej vetvy) a Chamniganovia (asi 1 000 roku 1977; jazyk patrí do tunguzusko-mandžuskej vetvy altajskej rodiny).

3. vlastní Mongoli žijúci v Mongolsku a v Číne; geneticky patria k severnej a južnej skupine.

a) Severní Mongoli (Chalchovia, Chalcha-Mongolovia), vlastným menom Chalch - základná  národnosť Mongolska (80 % všetkého obyvateľstva, asi 1,2 milióna; 1979), okolo ktorej sa konštituuje mongolský národ. Postupne s nimi splývajú Darigangovia (21 000), Chotgojtovia (3 000), Mjangati (Mingati; 3 000), Űdzemčinovia (2 000; celé sčítané v roku 1969), Čachari, Sartúlovia, Chorčinovia a ďalší. Pomalšie s nimi splývajú západní Mongoli: Dörvöti (35 000), Bajatovia (26 000), Dzachčinovia (15 000), Ölöti (7 000) a Torgúti (7 000) (súhrnné označenie v histórii ako Ojrati). Ďalej k tejto skupine patria Darchati (6 000) a Chotonovia (3 000; všetko sčítané v roku 1969), hoci sú turkického pôvodu, prijali jazyk aj kultúru Mongolov. Jazykom je mongolčina, ktorá ma veľa dialektov. Z nich najvýznamnejší je chalchský, na ktorého základe vznikol novodobý spisovný jazyk a ktorý je aj úradným jazykom. Etnonymum Chalch prijali príslušníci severnej skupiny už v 16. storočí. V etnogenéze sa odrazili staromongolské (Bordžigin, Gorlos, Olchonúd) i nemongolské prvky (Tanguti). Po víťazstve ľudovej revolúcie (1921) prišlo k zmenám vo všetkých aspektoch života: prechod k polokočovnému i usadlému životu, rozvíjalo sa poľnohospodárstvo a priemysel. Postupne bol odstránený vplyv náboženstva. Roky ľudovej moci sa odrazili aj v raste populácie, ktorá bola vážne ohrozená chorobami (pohlavné choroby a epidémie kiahní, cholery a moru).

b) Južní Mongoli (Vnútorní Mongoli, Čínski Mongoli) - asi 2,6 milióna (odhad z roku 1978); ich etnogenéza je spojená s Chalchami. Medzi najznámejšie skupiny patria Čachari, Chorčinovia, Džarúti, Bárinovia, Oniutovia, Chešigtenovia, Charčinovia, Űdzemčinovia, Tűmeti, Chúčitovia, Suniti. Žijú tu aj skupiny západných Mongolov (Dörvöti, Torgúti, Ölöti, Chošúti a ďalší) a severných Mongolov (Burjati). V roku 1947 bola na časti vnútorného Mongolska vytvorená Vnútromongolská autonómna oblasť, ktorá sa po vyhlásení Čínskej ľudovej republiky stala jej súčasťou. Mongoli v Číne sú pod silným vplyvom Číňanov, a aj keď ich počet rastie (1953; 1,5 milióna), čiastočne, hlavne mimo oblasti kompaktného osídlenia, podliehajú asimilácii.

 

 

 

Zdroje
Prevzaté a upravené z:
· James Hugnes, Veľká všeobecná ilustrovaná encyklopédia, Mladé letá 2002, ISBN 80-06-01235-0,
· Václav Hubinger, František Honzák, Jiří Polišenský, Národy celého světa, Mladá fronta, Praha 1985,
· Anton Matula, László Mari, Ladislav Tolmáči, Terézia Tolmáčiová, Lexikón štátov a území sveta, MAPA Slovakia Bratislava 2001, ISBN 80-8067-023-4. 
Zdroje obrázkov
· Vlajky prevzaté a upravené z: http://www.statnevlajky.sk/,
· Polohy štátov prevzaté a upravené z: http://www.zemepis.com/A-Z.php,
· Mapy prevzaté a upravené z: http://www.ezilon.com/maps/.
Hodnotenie užitočnosti článku:


    Novy narodopis Teoria poezie 3D-tlac Arduino Nove rekordy Prudove chranice Robotika Priemysel 4.0 Dejiny Slovenska do roku 1945 ang_znacky_fluidsim LOGOSoftComfort Novinky Historia elektromobilov Free e-kurzy Elektrina pre ZŠ Druhá svetová vojna Cvičebnice O troch pilieroch EP je spat Prehlad Fyzika Prehlad Informatika Ako sa učiť a ako učiť Dejiny sveta

     

    O VŠETKÝCH KURZOCH 

     

    · Simulácie z fyziky 
    · O Slovensku po slovensky 
    · Slovenské kroje
    · Kurz národopisu
    · Diela maliarov
    · Kontrolné otázky, Domáce úlohy, E-testy - Priemysel
    · Odborné obrázkové slovníky
    · Poradňa žiadaného učiteľa
    · Rýchlokurz Angličtiny
    . Rozprávky (v mp3)
    · PREHĽADY (PRIBUDLO, ČO JE NOVÉ?)
    Seriály:
    · História sveta (1÷6)
    · História Slovenska (1÷5)
    · História módy (1÷5).

                                       
    Členstvo na portáli
    Mám účet a chcem sa prihlásiť Prihlásiť sa
    Nemám účet, ale chcel by som ho získať Registrovať sa
    Poznámka pre autora

    Ak ste na stránke našli chybu, dajte nám vedieť

    Newsletter

    Nenechajte si ujsť žiadny nový článok

    @

    Copyright © 2013-2023 Wesline, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Mapa stránky ako tabuľka | Kurzy | Prehľady