Propaganda v období Slovenského štátu :)

Vytvorené: 24. 07. 2014 Tlačiť

Propaganda [1] je šírenie informácií, často skreslených alebo deformovaných, s cieľom zámerne zmeniť alebo posilniť názor či postoj prijímateľa.

V období Slovenského štátu využíval režim na propagandistické účely prakticky všetky dostupné médiá – rozhlas, film, noviny a časopisy, ale napríklad aj dedinské vývesky, teda lokálne informačné body na vylepovanie tlačovín.

Usmerňovanie informačných kanálov bolo úlohou špecializovaného Úradu propagandy, vytvoreného podľa nemeckého vzoru a fungujúceho pod dozorom nemeckých poradcov. Jedným zo základných nástrojov propagandy je vytváranie obrazu nepriateľa. V prípade Slovenského štátu k hlavným motívom patril tzv. „večný“ Žid, ktorý sa „nikdy nezmení“ a neustále spriada sprisahanie, ktorým chce ovládnuť svet.

Výkladné skrine pred Úradom propagandy v Bratislave v roku 1941

Protižidovská propaganda, ktorou Hitler prekrýva vlastnú agresívnu politiku, bola slovenskému národu v časoch deportácií servírovaná v najrôznejších podobách a na dennej báze – prostredníctvom tlače, rozhlasu, kinožurnálov premietaných pred filmami v kinách, plagátov, letákov, ale aj nálepiek na baleniach múky či cukru.

V závislosti od aktuálneho vývoja geopolitickej situácie k židovskému nepriateľovi priebežne pribúdalo a odbúdalo niekoľko ďalších stereotypných nepriateľov (Čech, boľševik, zbohatlík, rozvratník...).

Dvojstránka z časopisu Náš boj z roku 1942

Alternatívnymi cestami, ktorými sa šírili správy nekorešpondujúce s oficiálnou verziou skutočnosti, boli zahraničné rozhlasové stanice (najmä Londýn a Moskva), letáky a tzv. šuškaná propaganda. Za podozrenie zo šírenia takýchto správ sa človek ľahko dostal rovno do Ilavy.