História obce Šúrovce v rokoch :)

Autor: Igor Krucovčin, Doplnené 08. 01. 2026

Vytvorené: 04. 01. 2026 Tlačiť

Z obdobia neolitu - pochádzajú najstaršie archeologické doklady osídlenia územia súčasnej obce Šúrovce. Ďalšie archeologické nálezy pochádzajú z obdobia rímsko-barbarského a z obdobia Veľkomoravskej ríše.

V stredoveku - sa obeci nachádzala na vtedy dôležitej obchodnej ceste. Tá viedla od Baltu a Čiech cez Holíč, Šaštín, Trnavu a pokračovala k Štúrovu a Budínu na Balkán[1].

Z roku 1241 - pochádza prvá písomná správa o Veľkých Šúrovciach.

Z roku 1256 - pochádza prvá písomná správa o Zemianskych Šúrovciach.

Z roku 1291 - pochádza zmieka o prvej farnosti v obci.

Z roku 1322 - pochádza zmienka o kostole, na ktorého mieste bol neskôr (v rokoch 1793-1811) postavený kostol sv. Michala Archanjela.

Z roku 1423 - pochádza prvá písomná správa o Varovom Šúre.

Z roku 1426 - pochádza prvá písomná správa o Valtovom Šúre.

Roku 1430, 28. apríla - neďaleko dnešného chotára časti Valtov Šúr prebehla bitka uhorských vojsk kráľa Žigmunda s husitmi[2].

Už oddávna - bol vlastníkom obcí Hlohovský zámok (panstvo).

Od začiatku 16. storočia - boli zemepánmi tunajších poddaných majitelia šintavského hradu.

Začiatkom druhého desaťročia 17. storočia - bol šúrovský kostol zabraný nekatolíkmi.

Okolo roku 1635 - majetky prevzal starý grófsky rod Esterházyovcov.

Z roku 1781 - pochádza súsošie Najsvätejšej trojice. Nachádza sa pred farským kostolom. V blízkosti sa nachádza aj pomník venovaný padlým vo vojne.

V rokoch 1793-1811 - bol postavený farský kostol sv. Michala Archanjela.

Od roku 1816 - patrila obec panstvu v Bernolákove (Čeklíšske panstvo).

Roku 1869 - bola v Zemianskych Šúrovciach postavená kaplnka Bolestivej Panny Márie.

Roku 1885 -bol vo Varovom Šúre na mieste staršej zvonice, po utopení štrnástich farníkov, ktorí sa prevážali loďkou cez Váh na púť sv. Urbana, kostolík (malý kostol) sv. Jozefa.

Roku 1910 - po dare rodákov z Ameriky, bol postavený kostolík Božského srdca vo Valtovom Šúre.

Roku 1926, 22. decembra - bol založený Dobrovoľný hasičský zbor vo Veľkom Šúre.

Roku 1928 - boli položené základy organizovaného športu – futbalového oddielu.

Roku 1930 - bola postavená nová budova notárskeho úradu.

Roku 1934 - obecné zastupiteľstvo za účasti školského inšpektora zriadilo meštiansku školu, odkúpilo pozemky od veľkostatkára Reicha a postavilo sa 6 školských tried.

Roku 1944 - zlúčením Veľkých a Zemianskych Šúroviec vznikla obec Šúrovce[3].

Roku 1945, 1. apríla - boli počas záverečných bojov Druhej svetovej vojny na Slovensku, oslobodené jednotkami Červenej armády (Sovietskeho zväzu), aj Šúrovce. V tomto období postupovali sovietske vojská v rámci Bratislavsko-Brnianskej operácie, ktorá mala za cieľ oslobodiť západné Slovensko a následne Moravu.

Po oslobodení (roku 1945) - bolo v časti Varov Šúr dvanásť väčších a dvadsaťpäť menších roľníkov.

Roku 1950 - vznikajú po parcelovaní pozemkov cudzích štátnych občanov a lesných majetkov bývalých urbanistov základy Jednotného roľníckeho družstva (JRD) I. typu. Členmi sa stali aj občania, ktorí nevlastnili pôdu a robotníci. Dňa 17. októbra bol v Šúrovciach založený 10-členný prípravný výbor, ktorí aj vďaka účinnej pomoci okresných a štátnych orgánov v Seredi a dedinskej organizácie KSČ, „presvedčil“ malých a stredných roľníkov o výhodách a prospešnosti spoločného hospodárenia v JRD.

Do roku 1951 - bol v obci Šúrovce jeden statkár, Arpád Reich, ktorý vlastnil vyše 100 hektárov pôdy. Ďalší ôsmi roľníci vlastnili po 5 až 10 hektárov pôdy, osemdesiat stredných roľníkov po jednom až piatich hektároch a dvesto maloroľníkov, kovoroľníkov a železničiarov sa staralo a obrábalo pôdu do jedného hektára.

Roku 1952, 8. septembra - bolo v obci Šúrovce založené JRD III. typu[4]. Prvým predsedom družstva sa stal Štefan Zavarský. Už na jeseň sa rozorávali medze, siala ozimná pšenica a došlo i k sústreďovaniu hospodárskych zvierat. Hospodáriť sa začalo na 460 hektároch poľnohospodárskej pôdy.

Do roku 1954 - bol dobytok JRD Šúrovce ustajňovaný u členov družstva. Až vtedy sa totiž začali stavať ustajňovacie priestory. Dovtedy družstvo vlastnilo iba tabakovú sušiareň.

Roku 1954 - sa 26 šúrovských družstevníkov rozhodlo vystúpiť z družstva. Zároveň si zobrali všetky prostriedky, s ktorými do JRD vstúpili.

Roku 1958 - sa JRD Šúrovce stalo celoobecným družstvom.

Roku 1959 - sa JRD Šúrovce zlúčilo s menšinovým družstvom vo Valtovom Šúri, ktorého predsedom bol od založenia Ján Ambruš.

Roku 1966 - po prebratí 220 hektárov pôdy od štátneho majetku (ŠM), ktoré mal ŠM od roku 1954 v užívaní a odovzdaní dvadsiatich hektárov pôdy JRD vo Vinohradoch nad Váhom už šúrovskí družstevníci hospodárili na 976ihektároch poľnohospodárskej pôdy, z čoho bolo 858 hektárov ornej pôdy.

Roku 1990, 8.-9. júna - sa konali parlamentné voľby (voľby do Národnej rady Slovenskej republiky).

Roku 1992, 5.-6. júna - sa konali parlamentné voľby.

Roku 1994, 30. septembra-1. októbra - sa konali parlamentné voľby.

Roku 1998, 25.-26. septembra - sa konali parlamentné voľby.

Roku 1999, 29. mája - sa prezidentských volieb zúčastnilo 75,52 % obyvateľov obce. Výsledky 2. kola v obci: Vladimír Mečiar 63,91 %, Rudolf Schuster 36,08 %.

Roku 2002, 20.-21. septembra - sa konali parlamentné voľby.

Roku 2004, 17. apríla - sa prezidentských volieb zúčastnilo 50,25 % obyvateľov obce. Výsledky 2. kola v obci: Ivan Gašparovič 59,91 %, Vladimír Mečiar 40,08 %.

Roku 2004, 13. júna - sa voľieb do Európskeho parlamentu zúčastnilo 16,96 % obyvateľov obce.

Roku 2006, 17. júna - sa konali parlamentné voľby.

Počas volebného obdobia 2006 -2010 a následne aj v rokoch 2010 -2014 vo funkcii starostu obce Šúrovce pôsobil Ing. Miloslav Richnák.

Roku 2009, 4. apríla - sa prezidentských volieb zúčastnilo 53,43 % obyvateľov obce. Výsledky 2. kola v obci: Ivan Gašparovič 73,00 %, Iveta Radičová 26,99 %.

Roku 2009, 6. júna - sa voľieb do Európskeho parlamentu zúčastnilo 19,64 % obyvateľov obce.

Roku 2010, 12. júna - sa konali parlamentné voľby.

Roku 2012, 10. marca - sa konali parlamentné voľby. V obci voľby vyhral SMER-SD so ziskom 52,37 %. Ďalšie strany v poradí: 2. KDH 13,17 %, 3. OĽANO 12,27 %, 4. SAS 4,66 %, 5. SNS 4,09 %, 6. SDKÚ-DS 4 %...

Roku 2014, 29. marca - sa prezidentských volieb zúčastnilo 53,30 % obyvateľov obce. Výsledky 2. kola v obci: Andrej Kiska 50,90 %, Robert Fico 49,09 %.

Roku 2014, 24. mája - sa voľieb do Európskeho parlamentu zúčastnilo 13,05 % obyvateľov obce.

Roku 2014 - bola v komunálnych voľbách za starostku obce zvolená Mgr.  Ing. Žaneta Gogolová. Mandát obhájila aj v roku 2018 a opätovne v roku 2022.

Roku 2016, 5. marca - sa konali parlamentné voľby. V obci voľby vyhral SMER-SD so ziskom 30,70 %. Ďalšie strany v poradí: 2. OĽANO-NOVA 17,24 %, 3. ĽSNS 11,12 %, 4. SAS 8,94 %, 5. SNS 8,86 %, 6. KDH 7,49 %, 7. SME RODINA 7,33 %...

Roku 2019, 30. marca - sa prezidentských volieb zúčastnilo 42,90 % obyvateľov obce. Výsledky 2. kola v obci: Maroš Šefčovič 50,31 %, Zuzana Čaputová 49,68 %.

Roku 2019, 25. mája - sa voľieb do Európskeho parlamentu zúčastnilo 22,74 % obyvateľov obce. Výsledky volieb v obci: 1. ĽS NS 20,51 %, 2. Kresťanská únia 15,56 %, 3. SMER-SD 14,38 %, 4. KDH 11,55 %, 5. Koalícia PS a SPOLU 10,14 %, 6. SaS 7,54 %, 7. OĽaNO 7,07 %.

Roku 2020, 29. februára - sa konali parlamentné voľby. V obci voľby vyhralo OĽANO so ziskom 30,89 %. Ďalšie strany v poradí: 2. SMER-SD 18,99 %, 3. ĽSNS 11,75 %, 4. SME RODINA 7,46 %, 5. KDH 6,85 %, 6. SAS 6,33 %...

Roku 2023, 30. septembra - sa parlamentných volieb zúčastnilo 74,48 % voličov. Voľby v obci vyhrala strana - SMER - SSD s 26,39 % hlasov. Ďalšie poradie: 2. HLAS - SD 16,33 %, 3. PS 11,95 %, 4. OĽANO A PRIATELIA 10,89 %, 5. KDH 8,24 %, 6. SNS 7,63 %, 7. REPUBLIKA 7,03 %, 8. SAS 5,37 %.

Roku 2024, 6. apríla - sa prezidentských volieb zúčastnilo 66,86 % obyvateľov obce. Výsledky 2. kola v obci: Peter Pellegrini 59,71 %, Ivan Korčok 40,28 %.

Roku 2024, 8. júna - sa voľieb do Európskeho parlamentu zúčastnilo 34,38 % obyvateľov obce. Výsledky volieb v obci: 1. SMER - sociálna demokracia 28,59 %, 2. REPUBLIKA 19,11 %, 3. Progresívne Slovensko 17,73 %, 4. Kresťanskodemokratické hnutie 10,09 %, 5. HLAS - sociálna demokracia 9,17 %, 6. Demokrati 5,50 %.