Venované pamiatke rodákovi obce Šúrovce, pánovi Mariánovi Prívozníkovi
(12/1946-11/2025) pri príležitosti jeho nedožitých 80 rokov.
Z obdobia neolitu - pochádzajú najstaršie archeologické doklady osídlenia územia súčasnej obce Šúrovce. Ďalšie archeologické nálezy pochádzajú z obdobia rímsko-barbarského a z obdobia Veľkomoravskej ríše.
V stredoveku - sa obeci nachádzala na vtedy dôležitej obchodnej ceste. Tá viedla od Baltu a Čiech cez Holíč, Šaštín, Trnavu a pokračovala k Štúrovu a Budínu na Balkán
[1].
Z roku 1241 - pochádza prvá písomná správa o Veľkých Šúrovciach.
Z roku 1256 - pochádza prvá písomná správa o Zemianskych Šúrovciach.
Z roku 1291 - pochádza zmieka o prvej farnosti v obci.
Z roku 1322 - pochádza zmienka o kostole, na ktorého mieste bol neskôr (v rokoch 1793-1811) postavený kostol sv. Michala Archanjela.
Z roku 1423 - pochádza prvá písomná správa o Varovom Šúre.
Z roku 1426 - pochádza prvá písomná správa o Valtovom Šúre.
Roku 1430, 28. apríla - neďaleko dnešného chotára časti Valtov Šúr prebehla bitka uhorských vojsk kráľa Žigmunda s husitmi[2].
 |
Z bitky uhorských vojsk kráľa Žigmunda s husitmi pri Šúrovciach
|
Už oddávna - bol vlastníkom obcí Hlohovský zámok (panstvo).
Od začiatku 16. storočia - boli zemepánmi tunajších poddaných majitelia šintavského hradu.
Začiatkom druhého desaťročia 17. storočia - bol šúrovský kostol zabraný nekatolíkmi.
Okolo roku 1635 - majetky prevzal starý grófsky rod Esterházyovcov.
Z roku 1781 - pochádza súsošie Najsvätejšej trojice. Nachádza sa pred farským kostolom. V blízkosti sa nachádza aj pomník venovaný padlým vo vojne.
V rokoch 1793-1811 - bol postavený farský kostol sv. Michala Archanjela.
Od roku 1816 - patrila obec panstvu v Bernolákove (Čeklíšske panstvo).
Roku 1869 - bola v Zemianskych Šúrovciach postavená kaplnka Bolestivej Panny Márie.
Roku 1885 -bol vo Varovom Šúre na mieste staršej zvonice, po utopení štrnástich farníkov, ktorí sa prevážali loďkou cez Váh na púť sv. Urbana, kostolík (malý kostol) sv. Jozefa.
Roku 1910 - po dare rodákov z Ameriky, bol postavený kostolík Božského srdca vo Valtovom Šúre.
Roku 1918 - vzniklo Československo, ktoré bolo vyhlásené 28. októbra 1918 v Prahe a následne potvrdené Martinskou deklaráciou 30. októbra 1918 na Slovensku. Tento historický míľnik znamenal rozpad Rakúsko-Uhorska a vznik spoločného demokratického štátu Čechov a Slovákov.
Roku 1926, 22. decembra - bol založený Dobrovoľný hasičský zbor vo Veľkom Šúre.
Roku 1928 - boli položené základy organizovaného športu – futbalového oddielu.
Roku 1930 - bola postavená nová budova notárskeho úradu.
Roku 1934 - obecné zastupiteľstvo za účasti školského inšpektora zriadilo meštiansku školu, odkúpilo pozemky od veľkostatkára Reicha a postavilo sa 6 školských tried.
Roku 1939, v júli - vznikol prijatím ústavy tzv. Slovenský štát, čím sa oficiálny názov štátu zmenil zo Slovenského štátu na Slovenskú republiku. Hoci k faktickému vyhláseniu samostatnosti došlo už 14. marca 1939, až nová ústava
[3] schválená Snemom Slovenskej krajiny 21. júla 1939 formálne zadefinovala charakter a názov štátneho útvaru.
Roku 1944 - zlúčením Veľkých a Zemianskych Šúroviec vznikla obec Šúrovce
[4].
Roku 1945, 1. apríla - boli počas záverečných bojov Druhej svetovej vojny na Slovensku, oslobodené jednotkami Červenej armády (Sovietskeho zväzu), aj Šúrovce. V tomto období postupovali sovietske vojská v rámci Bratislavsko-Brnianskej operácie, ktorá mala za cieľ oslobodiť západné Slovensko a následne Moravu.
Po oslobodení (roku 1945) - bolo v časti Varov Šúr dvanásť väčších a dvadsaťpäť menších roľníkov.
 |
Štátny znak Česko-Slovenska používaný v rokoch 1945 až 1960
|
Roku 1945, v máji - po zániku Slovenského štátu bol obnovený spoločný štát Čechov a Slovákov - Československá republika
[5].
Roku 1948, vo februári - sa v Československu uskutočnil komunistický štátny prevrat (Víťazný február), ktorý viedol k nastoleniu totalitnej diktatúry Komunistickej strany Československa na ďalších 41 rokov. Tento mocenský zvrat sa zavŕšil 25. februára 1948, kedy prezident Edvard Beneš pod nátlakom prijal demisiu nekomunistických ministrov a vymenoval novú vládu pod vedením Klementa Gottwalda.
Roku 1950 - vznikajú po parcelovaní pozemkov cudzích štátnych občanov a lesných majetkov bývalých urbanistov základy Jednotného roľníckeho družstva (JRD) I. typu
[6]. Členmi sa stali aj občania, ktorí nevlastnili pôdu a robotníci. Dňa
17. októbra bol v Šúrovciach založený 10-členný prípravný výbor, ktorí aj vďaka účinnej pomoci okresných a štátnych orgánov v Seredi a dedinskej organizácie KSČ, „presvedčil“ malých a stredných roľníkov o výhodách a prospešnosti spoločného hospodárenia v JRD.
Do roku 1951 - bol v obci Šúrovce jeden statkár, Arpád Reich, ktorý vlastnil vyše 100 hektárov pôdy. Ďalší ôsmi roľníci vlastnili po 5 až 10 hektárov pôdy, osemdesiat stredných roľníkov po jednom až piatich hektároch a dvesto maloroľníkov, kovoroľníkov a železničiarov sa staralo a obrábalo pôdu do jedného hektára.
Roku 1952, 8. septembra - bolo v obci Šúrovce založené JRD III. typu. Prvým predsedom družstva sa stal Štefan Zavarský. Už na jeseň sa rozorávali medze, siala ozimná pšenica a došlo i k sústreďovaniu hospodárskych zvierat. Hospodáriť sa začalo na 460 hektároch poľnohospodárskej pôdy.
Do roku 1954 - bol dobytok JRD Šúrovce ustajňovaný u členov družstva. Až vtedy sa totiž začali stavať ustajňovacie priestory. Dovtedy družstvo vlastnilo iba tabakovú sušiareň.
Roku 1954 - sa 26 šúrovských družstevníkov rozhodlo vystúpiť z družstva. Zároveň si zobrali všetky prostriedky, s ktorými do JRD vstúpili.
 |
 |
Žiacka knižka a rozvrh Mariána Prívozníka z V. ročníka 8-ročnej školy v Šúrovciach v školskom roku 1956-1957
|
 |
 |
Zápisy v žiackej knižke
|
Roku 1958 - sa JRD Šúrovce stalo celoobecným družstvom.
Roku 1959 - sa JRD Šúrovce zlúčilo s menšinovým družstvom vo Valtovom Šúri, ktorého predsedom bol od založenia Ján Ambruš.
 |
Štátny znak Česko-Slovenska používaný v rokoch 1960 až 1990
|
Roku 1966 - po prebratí 220 hektárov pôdy od štátneho majetku (ŠM), ktoré mal ŠM od roku 1954 v užívaní a odovzdaní dvadsiatich hektárov pôdy JRD vo Vinohradoch nad Váhom už šúrovskí družstevníci hospodárili na 976ihektároch poľnohospodárskej pôdy, z čoho bolo 858 hektárov ornej pôdy.
Roku 1968, 21. augusta - vtrhli vojská Varšavskej zmluvy do Československa, čím sa začala násilná okupácia krajiny a násilne sa ukončil reformný proces známy ako Pražská jar. Tento vojenský zásah piatich komunistických krajín (Sovietsky zväz, Poľsko, Maďarsko, Bulharsko a Nemecká demokratická republika) mal zastaviť demokratizačné snahy o „socializmus s ľudskou tvárou“. Okupácia viedla k dlhoročnému obdobiu tzv. normalizácie a prítomnosť sovietskych vojsk na našom území trvala až do roku 1991.
Roku 1983 - bola vydaná kniha Premeny, 30 rokov JRD Marka Čulena Siladice, Jej autorom bol Bohuš Hrušovský.
 |
Prvácke vysvedčenie Janky Prívozníkovej, dcéry Mariána Prívozníka, zo školského roku 1983/1984
|
Roku 1989 - sa v Československu uskutočnila Nežná revolúcia, ktorá viedla k pádu komunistického režimu a k obnoveniu demokracie a politickej plurality.
Roku 1990, 8.-9. júna - sa konali parlamentné voľby (voľby do Národnej rady Slovenskej republiky).
Roku 1992, 5.-6. júna - sa konali parlamentné voľby.
Roku 1993, 1. januára - vznikla Slovenská republika ako samostatný a zvrchovaný štátny útvar po pokojnom rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Tento historický proces, známy aj ako „zamatový rozchod“, sa uskutočnil na základe ústavného zákona o zániku federácie. Od tohto dňa nadobudli plnú platnosť štátne symboly SR (znak, vlajka, pečať a hymna) a Ústava SR prijatá už 1. septembra 1992.
Roku 1993, vo februári - sa prvým prezidentom samostatnej Slovenskej republiky stal Michal Kováč.
Roku 1994, 30. septembra-1. októbra - sa konali parlamentné voľby.
Roku 1998, 25.-26. septembra - sa konali parlamentné voľby.
Roku 1999, 29. mája - sa prezidentských volieb zúčastnilo 75,52 % obyvateľov obce. Výsledky 2. kola v obci: Vladimír Mečiar 63,91 %, Rudolf Schuster 36,08 %.
[1] V našom regióne (Slovensko) sa stredovek často spája s obdobím Veľkej Moravy (9. storočie) až po začiatok novoveku (16. storočie).
[2] Husiti pod velením hajtmana Velka Koudelníka z Březnice tu v priebehu spanilej jazdy do Horného Uhorska zviedli úspešný obranný boj s moravskými, českými a uhorskými oddielmi kráľa Žigmunda Luxemburského. Hoci sa husitom podarilo ubrániť svoje pozície, v noci po stretnutí sa odpútali od protivníka a začali ústup na domovské územie.
[3] Ústava Slovenskej republiky.
[4] Podľa staršej literatúry bola obec pomenovaná podľa močiarov a šúrov, rozbahnených mokrých miest, kde boli na spevnených miestach predné stráže, varty.
[5] Dňa 8. máj 1945 - kapitulácia slovenskej vlády, v exile v rakúskom Kremsmünsteri, podpísal predseda vlády Štefan Tiso do rúk amerického generála Waltona Walkera. Tento akt znamenal formálny koniec existencie tohto štátneho útvaru.
[6] Typy JRD označovali mieru kolektivizácie a spôsob hospodárenia. Rozlišovali sa najmä tieto: JRD I. typu - bola najmiernejšia forma. Roľníci združovali len časť výrobných prostriedkov (napríklad stroje), ale pôda zostávala v ich súkromnom vlastníctve. Hospodárili prevažne individuálne, spoločné boli len niektoré práce; JRD II. typu - išlo o vyšší stupeň kolektivizácie. Pôda sa síce formálne nevlastnila spoločným družstvom, ale už sa začínala spoločná organizácia osevných postupov a hospodárenia. Roľníci pracovali viac kolektívne; JRD III. typu - bolo JRD najvyššieho stupňa. Všetka pôda, hospodárske budovy, stroje a dobytok sa odovzdávali do spoločného vlastníctva družstva. Hospodárenie bolo úplne kolektívne, členovia dostávali podiel na základe odpracovaných jednotiek.
Toto nie je finálna verzia článku. Na jeho dopĺňaní stále pracujeme.
Hodnotenie užitočnosti článku: