Autor: Igor Krucovčin, Doplnené 22.03.2026
Vytvorené: 07. 12. 2025 Tlačiť
Už v 7. storočí p.n.l. - ľudia používali sklenené šošovky (lupy) na koncentráciu slnečných lúčov, aby zapálili oheň. Išlo o prvé vedomé využitie slnečného žiarenia ako zdroja tepelnej energie.
Roku 1839 - francúzsky fyzik Edmond Becquerel (1820-1891) objavil fotovoltický jav[1], teoretický základ dnešných solárnych panelov, keď zistil, že osvetlenie platinovej elektródy potiahnutej chloridom strieborným v elektrolytickom roztoku, teda v tekutine, dokáže vytvoriť elektrický prúd.
Roku 1873 - Willoughby Smith (1828-1891) objavil, že tuhý selén mení svoju vodivosť podľa intenzity svetla. Fotovodivosť selénu predstavuje dôkaz, že pevné látky, a nie len tekutiny, dokážu priamo premieňať svetlo na elektrinu.
Roku 1887 - nemecký fyzik Heinrich Hertz (1857-1894) objavil fotoelektrický jav[2]. Hertz pozoroval, že keď na kovový povrch dopadne ultrafialové svetlo, z kovového povrchu sa vyžaruje viditeľná iskra. Roku 1889 bola táto svetelná iskra identifikovaná ako elektróny emitované z kovového povrchu, teda viditeľná iskra má elektrický pôvod (je elektrická).
Roku 1883 - bol vyrobený prvý solárny článok. Americký vynálezca Charles Fritts (1850-1903) potiahol selén tenkou vrstvou zlata a vytvoril funkčný, hoci neefektívny článok. Aj keď jeho účinnosť bola len 1 %, išlo o prvý reálny prototyp zariadenia, ktoré vyrábalo elektrinu zo slnka.
Roku 1900 - nemecký vedec Philipp Lenard[3] (1862-1947) ukázal, že elektróny emitované pri fotoelektrickom javu sú podobné katódovým lúčom[4].
Roku 1905 - Albert Einstein (1879-1955) publikoval prácu, v ktorej vysvetlil, ako svetlo uvoľňuje elektróny z kovov[5]. Zjednodušene môžeme povedať, že vysvetlil fotoelektrický jav. Zložitejšie môžeme povedať, že poskytol vedecké pochopenie tohto procesu na atomárnej úrovni. To umožnilo ďalší technologický pokrok.
Roku 1954 - vedci v Bellových laboratóriách; Daryl Chapin (1906-1995, Calvin Fuller (1902-1994) a Gerald Pearson (1905-1987); vyvinuli článok na báze kremíka s účinnosťou 6 %. Išlo o prvý moderný kremíkový článok resp. zrod komerčne využiteľnej technológie. Kremík sa stal štandardom vďaka svojej efektivite[6].
Roku 1958, 17. marca - solárna energia sa dostala do vesmíru. Konkrétne družica (satelit) Vanguard 1[7] bola prvým strojom napájaným malým solárnym panelom. Vesmírny program urýchlil vývoj fotovoltiky, pretože satelity potrebovali spoľahlivý, dlhodobý zdroj energie.
![]() |
![]() |
Vanguard 1 |
Usporiadanie piatich skupín
|
Roku 1973 - zasiahla celý svet ropná kríza. Prudký nárast cien ropy donútil vlády, najmä v USA, investovať do výskumu obnoviteľných zdrojov. Solárna energia sa tak prestala vnímať len ako experiment a začala sa riešiť (vnímať) ako energetická alternatíva.
Od 90. rokov 20. storočia - rozvoj automatizovanej výroby a štátne dotácie[8] spôsobili masovú výrobu a pád (pokles) cien solárnych panelov. Solárna energia sa stala cenovo konkurencieschopnou voči uhliu či plynu a dnes patrí k najrýchlejšie rastúcim zdrojom energie na svete.
![]()
· Simulácie z fyziky· O Slovensku po slovensky· Slovenské kroje· Kurz národopisu· Diela maliarov· Kontrolné otázky, Domáce úlohy, E-testy - Priemysel· Odborné obrázkové slovníky· Poradňa žiadaného učiteľa· Rýchlokurz Angličtiny. Rozprávky (v mp3)· PREHĽADY (PRIBUDLO, ČO JE NOVÉ?)Seriály:· História sveta (1÷6)· História Slovenska (1÷5)· História módy (1÷5).
Členstvo na portáli
Poznámka pre autora
Copyright © 2013-2026 Wesline, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Mapa stránky ako tabuľka | Kurzy | Prehľady |